Participation
Emotive vocabulary in MOOCs: Context and Participant Retention
This article was originally published on the online Journal The European Journal of Open, Distance and E-Learning – EURODL, issue 1, 2012.
Massive Online Open Courses (MOOCs) have been growing in popularity with educational researchers, instructors, and learners in online environments. Online discussions are as important in MOOCs as in other online courses. Online discussions that occur in MOOCs are influenced by additional factors resulting from their volatile and voluntary participation structure. This article aims to examine discussions that took place in MobiMOOC in the spring of 2011, a MOOC structured around mobile learning.
This line of inquiry focused on language from the discussions that contained emotive vocabulary in the MobiMOOC discussion forums. Emotive vocabulary is words or phrases that are implicitly emotional (happy, sad, frustrated) or relate to emotional contexts (I wasn’t able to…). This emotive vocabulary, when present, was examined to determine whether it could serve as a mechanism for predicting future and continued participation in the MOOC. In this research, narrative inquiry approach was used in order to shine a light on the possible predictive qualities of emotive text in both participants who withdrew from the course as well as moderately or moderately active participants. The results indicated that emotive vocabulary usage did not significantly predict or impact participation retention in MobiMOOC.
Zmiešané učenie vo vede a technológii. Prednášky z experimentálnej fyziky vedené na základe kolaboratívneho projektu
Kolaboratívne projekty veľmi pozitívne hodnotili študenti, ktorí ocenili možnosť prežívať reálne vo výskume a rozvoji a potvrdili, že to u nich zlepšilo nadobúdanie vedomostí. Profesori zase spozorovali, že táto vzdelávacia metóda podporuje účasť a výrazne aktívnejší postoj. Okrem toho sa potvrdilo, že správny dizajn e-learningových nástrojov a aktivít je užitočný pri podporovaní samoštúdia, ktoré je podmienkou tvorivého prístupu k laboratórnym aktivitám a projektom. Vysoko boli ocenené synchrónne internetové diskusie zamerané na riešenie problémov, pretože umožňujú zdieľať softvéry a ponoriť sa do komunikácie na diaľku. Naopak, webové fóra nedosiahli očakávané výsledky.
Našim záverom je, že e-learning a experimentálne kolaboratívne aktivity sa dajú úspešne kombinovať, aby sa vytvorilo zmysluplné vzdelávanie, aj keď je to náročné na vynaložené úsilie a čas. Kolaboratívne projekty a bohaté vzdelávacie prostredie sú dve základné požiadavky konštruktivistického vzdelávacieho dizajnu a napomáhajú študentom rozvíjať aktívny postoj k učeniu vzhľadom na to, že pracujú s mnohými zdrojmi namiesto prijímania obmedzeného množstva informácií, čo od nich vyžaduje schopnosť spracovávať informácie. Okrem toho musia byť študenti schopní použiť tieto vedomosti a schopnosti pri práci na projekte v skupine. Toto zároveň obnáša možnosť učiť sa dynamicky spoločne s ostatnými, ale tiež je potrebné vysvetľovať, zdieľať a prípadne obhajovať niektoré myšlienky pri skupinovej práci.
Je svet otvorený?
Nárast stránok vytvárajúcich sociálne siete, virtuálne blogy, wiki a 3D internet nám prináša prvý nápad potenciálneho „interaktívnej a kolaboratívnej siete“ nazvanej Web 2.0. Práve teraz máme infraštruktúru a nástroje na to, aby sme fungovali po novom v otvorených systémoch. Aj keď sa v poslednom čase objavovalo mnoho myšlienok o otvorenosti a potrebe väčšieho počtu sociálnych systémov, tento pohyb urýchľuje nová infraštruktúra a nové nástroje.
Otvorený svet je svetom veľkých príležitostí a výziev. Vyžaduje zmeny v správaní a postojoch jednotlivcov a vyžaduje väčšie úpravy v inštitúciách. Ako sa tomuto môžu zoči-voči postaviť firmy?
Tento článok bol už skôr uvedený v Global Focus, Volume 2, Issue 1 (2008). Vydaveteľ: European Foundation for Management Development www.efmd.org
„e-” – splnomocňovanie študujúcich: Mýty a fakty o kvalite e-learningu orientovanom na študujúceho
Hlavnou myšlienkou je to, že ak rozvoj kvality chce mať dosah na proces výučby, tak rozvoj kvality orientovaný na študujúceho nie je možnosť, ale potreba. Rozvoj kvality musí vždy prepájať procesy a postupy s hodnotami a normatívnymi rozhodnutiami. Každý vyučujúci, ktorý vedie skupinu študujúcich, potrebuje koncept normatívneho rozhodnutia, akým je napríklad didaktická teória, ako pevný základ pre svoje aktivity. Rozvoj kvality potrebný vo všetkých učebných procesoch sa teda dá opísať ako súhrn všetkých aktivít a snáh vykonaných pre to, aby sa učebný proces vylepšil.
Dôraz na vzdelávací proces už na tomto mieste ukazuje, že nie je možné potvrdiť takúto na učebný proces orientovanú kvalitu. Dá sa vnímať len vtedy, keď prebieha aktuálny vzdelávací proces a je vždy spoločným výsledkom študujúceho a učebného prostredia. V posledných diskusiách o kvalite je častou chybou hodnotiť vzdelávacie prostredie oddelene od vzdelávacích procesov a nebrať do úvahy cieľové skupiny a ostatných zúčastnených z prostredia. Vzhľadom na to, že kvalita nie je daná, stabilná vlastnosť vzdelávacieho prostredia, ale rozvíja sa len na základe vzťahu medzi študujúcim a študijným prostredím, môže sa kvalita vnímať a hodnotiť iba na základe aktuálnej situácie. Takisto neexistuje prostriedok definovania kritérií kvality, ktoré by definovali kvalitu bez ohľadu na konkrétny vzdelávací kontext.
Následkom toho sa musí na rozvoj kvality nahliadať ako na jednací proces, na ktorom musia participovať všetci zúčastnení. Cieľom takéhoto účastenského modelu pre rozvoj kvality je definovať hodnoty a ciele učebného procesu spolu s ostatnými zúčastnenými. Takáto aktívna účasť študujúcich bude mať dôležitú úlohu v budúcich systémoch rozvoja kvality. Študujúci majú v týchto konceptoch aktívnu úlohu a musia si byť vedomí svojich osobných návrhov a požiadaviek. V auto-manažmente svojich vlastných vzdelávacích životopisov musia identifikovať potrebné znaky, ktoré musia splniť ich učebné scenáre, aby vstúpili do úspešného vzdelávacieho procesu. Takéto participačné procesy vyžadujú lepšie informácie, transparentnosť a poradenstvo zo strany poskytovateľov e-learningu.
Zároveň si musia študujúci byť vedomí svojej vlastnej zodpovednosti za nárast rozvoja kvality, keďže oni sami sú v učebnom procese považovaní za expertov na kvalitu.