identity
Call for papers: ePIC 2013 - The 11th conference on ePortfolio and Identity
Following the rich discussions triggered by the presence of Mozilla Open Badges at ePIC 2012, the 11th ePortfolio and Identity Conference intends to explore further the concept of 'openness' in relation to the themes traditionally addressed by the conference. In particular, as ePortfolio and Open Badges are containers of personal data, what is their place in what some predict as the next big revolution: Open Me — open personal data?
The conference will take place on 8-10 July, 2013
Deadline for abstracts submission: 11 March
Contemporary media (digital, social and mobile) is transforming the landscape of identity, education, employment, culture, technologies and politics. The centralised, top-down, mass media model on which most of our institutions are based is facing assaults from the emerging decentralised, bottom-up, networked, agile social knowledge media. While old power centres are being challenged, new ones are appearing: they are based on the systematic collection, analysis and exploitation of the mass of data produced in our daily life. And we are busily coding our actions and thoughts for Google and Facebook to monetise them. In this context, how can we create the conditions for the emancipation of individuals towards a truly open society?
Authors are invited to address ePortfolio and identity issues in relation to:
- open ePortfolio and open badges
- open identity and open data
- open learning and open educational resources
- open assessment and open accreditation
- open employment and open business
- open architecture and open infrastructure
Key conference questions, in relation to ePortfolio and identity, may include (but are not limited to):
- How to support individual and community learning?
- How to contribute to the identity construction process?
- How to facilitate the recognition and accreditation learning?
- How to support lifelong learning, orientation and employability?
- How to support the acquisition of 21st century skills?
- How to create an ePortfolio architecture and infrastructure?
Deadline for abstracts submission: 11 March
ePIC 2013, the 11th international ePortfolio & Identity Conference
Tracks
Initial Education —ePortfolio from kindergarten to further and higher education
Employability, Organisational and Lifelong Learning —ePortfolio from employees to self-employed and entrepreneurs
Healthcare Education and Practice —ePortfolio from patients to healthcare professionals (special track)
Assessment, Accreditation and Recognition —knowledge, skills and attitudes
Policies —ePortfolio and identity initiatives from a single institution to a whole country
Identity Construction — ePortfolio, social networks, web 2.0
Technologies —ePortfolio platforms, system architectures and standards
Is eLearning quality in the eye of the beholder?
The article reflects the role of stakeholders and experts as well as their composition in review teams, based on the example of epprobate, the international quality label for eLearning courseware.
Some aspects of what we mean by eLearning quality can be captured in a reasonably objective manner (e.g. are learning objectives stated) but most of what we mean by quality (e.g. student engagement) can only be captured through more subjective measures. However, once we start to use subjective measures then the results begin to depend on who is doing the measuring, and, crucially, the results vary depending on the positioning of the reviewers with respect to the courseware.
So an eLearning producer may have one view (and within the company, the coders may have different views from the graphic designers), but the learners and teachers who will use the courseware, the employers who will employ those who have used the course, maybe the company that has commissioned the courseware for its employees, national government agencies and other social agencies may all have different perspectives on what is important in judging the quality of the courseware.
None of these perspectives have a monopoly on truth, and so the new international quality initiative ‘epprobate’ is using an approach that calls on views from a range of perspectives and stakeholders in order to develop its quality reviews.
Mere popularity is no guarantee of quality – one only has to look at the most popular TV programs, newspapers and YouTube videos to be convinced that popularity is not necessarily the same as quality!
On the other hand the traditional approach to quality assurance also has its problems. In education, the traditional approach has been for a small team of educational experts to come to a consensus view as to whether a journal article, a course, a programme of courses or an educational organization meets an established set of criteria. Such experts typically have knowledge of education and the quality evaluation processes and call on content experts if this is appropriate.
Such quality assurance systems have been criticised for being overly controlling, dominated by one particular perspective, and stifling initiative. So these approaches to quality assurance are giving way to quality enhancement approaches, and at the same time much more emphasis has begun to be put on student involvement in the quality process.
However these general quality schemes even in their most recent formulations are not ideally suited to the demands of an educational system subject to rapid change and growth and in particular those demands that arise from the use of eLearning. Many quality schemes for eLearning have been developed but most are somewhat tied to the limiting aspects of traditional quality approaches.
The solution that epprobate is proposing is to carry out reviews from a range of perspectives, in terms of a published set of quality criteria (http://epprobate.com/index.php/en/epprobate-quality-grid), and to involve the courseware producer with a learning community based around this review process. The production by the eLearning courseware producer of a self assessment is a vital part in encouraging the development of eLearning quality through self evaluation. A typical review panel would consist of representatives of the target group for the course, a pedagogical and quality expert, another eLearning courseware producer, a content expert and the eLearning courseware producer. This panel would produce a report examining the courseware in terms of the published criteria, and would award the epprobate label where the courseware was found to be of high quality.
Rather than simply a process of providing a label, the core of the epprobate process is the promotion of a community of peers working together to improve eLearning quality. We will achieve our goal of supporting the development of high quality eLearning courseware through a combination of consulting with a range of perspectives and multiple stakeholders, reviewing against a published set of criteria, producing detailed evaluative reports, and involving eLearning producers within our learning community.
eLearning Papers 28 on Cyber Security and Education published!
Addressing Cyber Security in schools should foster critical digital literacy, such that children can become empowered to make informed decisions about how they choose to use and share information online. eLearning Papers Nº 28 gives answers to questions such as: What constitutes risk when working with digital media? Or where does the potential reside to engage young people in safe Internet use?
The rapidity with which children and young people are gaining access to online, convergent, mobile and networked media is unprecedented in the history of technological innovation. There are two main foci for e–security research that associated with protecting information both strategic and economic and that protecting people particularly the young. While these are overlapping concerns it is the latter that this special issue addresses.
eLearning Papers 28 presents 8 articles arranged in the two sections, In-depth and From the field. The four In-depth articles give a view of the present discussions surrounding how students can be encouraged to engage in safe Internet use. The fourth From the field articles present examples of best practice scenarios.
Click here to read the whole editorial and the 8 articles.
Navrhovanie kolaboratívnych vzdelávacích aktivít v bezpečných informačných systémoch
Prieskumné pole aplikácií informačných technológií v navrhovaní aktivít počítačom podporovaného kolaboratívneho vzdelávania (CSCL) vytvára veľmi zložité scenáre, ktoré treba študovať z rozličných pohľadov. Jedným prístupom je zvážiť informačnú bezpečnosť, nie však iba z technologického pohľadu.
V tomto článku diskutujeme o tom, že súčasné e-learningové systémy podporujúce kolaboratívne vzdelávanie nedostatočne spĺňajú základné bezpečnostné požiadavky a toto obmedzenie môže mať silný dopad na kolaboratívny vzdelávací proces. Na odľahčenie týchto problémov sme navrhli prístup na základe modelov PKI (Public Key Infrastructure), ktoré ponúkajú základnú bezpečnostné služby pri kolaboratívnom vzdelávaní on-line, ako je dostupnosť, integrita, identifikácia a overovanie, kontrola prístupu, diskrétnosť, nezamietnutie, časové značenie, auditné služby a kontrola zlyhania.
Podpora digitálnych imigrantov. Internetové kurzy bezpečnosti na internete pre učiteľov v Rakúsku
Mediálne vzdelávanie patrí v rakúskych školách k vyučovaným predmetom, nie je však súčasťou formálneho vzdelávania učiteľov. Učitelia s dobrými digitálnymi schopnosťami sú oveľa ochotnejší so svojimi študentmi v triedach diskutovať o témach bezpečnosti na internete. Podpora týchto schopností u učiteľov teda napomôže priniesť tieto témy do hlavného vyučovania. Učiteľom prišlo na pomoc niekoľko silných e-learningových nástrojov, aby sa oboznámili so základmi bezpečnosti on-line a priniesli túto tému aj do svojich tried.
Zistili sme, že ak chceme dosiahnuť čo najlepšie využitie kvalitných e-learningových programov o bezpečnosti na internete, musíme sa na vyučujúcich obrátiť prostredníctvom renomovaných poskytovateľov učiteľských programov alebo stránok, ktoré títo vyučujúci používajú. Toto zabezpečí, že zdroje budú presne zodpovedať ich potrebám a zabezpečia udržateľnosť vedomostnej bázy. Tieto závery sformulovala Saferinternet.at, rakúska iniciatíva financovaná EÚ programu Bezpečnejší internet pre bezpečnosť na internete, ktorá, spomedzi ostatných aktivít poskytuje učiteľom školenia na túto tému.
Spoločne objavovať digitálny svet, bezpečne a kriticky
V rámci programu Bezpečnejší internet Lotyšsko zorganizovalo deň bezpečnejšieho internetu, aby spojilo rodičov, učiteľov a mládež v objavnej ceste do bezpečnosti v digitálnom svete. V súlade s najnovšími objavmi bezpečný znamená kritický, pretože digitálne zručnosti sú veľmi silne prepojené so schopnosťou kriticky vyhodnotiť internetové obsahy, ktoré sú automaticky prepojené s osobnou bezpečnosťou on-line.
Výskumy vykonané EÚ Kids On-line v roku 2010 ukázali, že iba 54% detí a mládeže tvrdí, že je schopných porovnať informácie z rozličných zdrojov pred tým, ako ich prijmú ako pravdivé a dôveryhodné. Pre skontrolovanie tohto predpokladu prišlo lotyšské Centrum bezpečnejšieho internetu spolu s lotyšskou sieťou Draugiem.lv s experimentom, ktorý mal otestovať opatrnosť mladých ľudí pri poskytovaní osobných informácií. Výsledky poukazujú na potrebu vytvorenia vážnejších opatrení, ktoré budú určené na podporu kritickej digitálnej gramotnosti mladých ľudí.
Čo sme sa naučili z bezpečnejšieho internetového programu v Estónsku
Estónske deti patria v EÚ k prvej päťke ako užívatelia internetu, ktorí na jednej strane využívajú všetky nové riešenia IKT a na druhej strane sú ľahko ovplyvniteľné ich negatívami (rozličnými hrozbami na internete). V tejto krajine je koordinovaná snaha o zvyšovanie elektronickej bezpečnosti relatívne nová. Skoršie aktivity boli len slabo koordinované, chýbala im kontinuita a spoliehali sa najmä na dobrovoľníkov. Počas posledných rokov priniesol program Bezpečnejší internet v Estónsku tak veľmi potrebný koordinovaný prístup.
Naším cieľom je definovať témy, ktoré už boli a ešte neboli pokryté programom, identifikovať slabé a silné stránky programu, analyzovať jeho účinky a odporučiť ciele pre budúcnosť. Analyzovali sme obsah (študijné materiály a elektronické kurzy) vytvorené projektom, skúsenosti školiteľov a spätnú väzbu kurzu. Na základe týchto údajov sme zostavili odporúčania (z pohľadu projektu, manažmentu školy, rodičov a vlády) pre nasledujúci stupeň iniciatívy.
Sú školy dostatočne vybavené na to, aby splnili požiadavky na bezpečnosť on-line v školských osnovách a mimo nich?
Tento článok skúma údaje poskytnuté vyše tisíckou škôl v UK, ktoré súvisia s ich bezpečnostnou politikou a praxou on-line. Porovnaním údajov z predchádzajúceho roka posudzujeme stav praxe v školách v Spojenom kráľovstve a analyzujeme pokrok za 12 mesačné obdobie.
Z tejto analýzy je jasné, že aspekty, ktoré využívajú buď technologický zásah (napr. Filtrovanie) a rozvoj politiky majú obvykle lepšie výsledky ako aspekty vyžadujúce dlhodobé investície (ako napríklad školenie) alebo zahrnutie celej školy (ako vzdelávanie rodičov alebo porozumenie celého spoločenstva). Ani monitorovanie a hlásenia nemajú dobrý výkon. Je zaujímavé si všimnúť, že aj s takmer dvojnásobným počtom zúčastnených inštitúcií ostáva najsilnejšie a najslabšie aspekty ostávajú v rokoch 2010 a 2011 konštantné, zlepšili sa len málo.
Analytický nástroj použitý na zhromaždenie týchto údajov sa teraz používa v pilotných projektoch v USA a Austrálii. Keď bude v týchto regiónoch plne využitý, bude prvýkrát k dispozícii detailná analýzy medzinárodného výkonu. Toto prináša niekoľko vynikajúcich príležitostí porozumieť na medzinárodnej úrovni ako sa školy zapájajú do bezpečnosti na internete a zabezpečujú ochranu svojich študentov, zamestnancov a širšieho spoločenstva.
Skúsenosti detí so sexuálnym obťažovaním a sexuálnym zneužívaním na internete
Výskum, ktorý previedla organizácia Save the Children (Zachráňte deti) a Helsinská Skupina pre virtuálnu politiku spoločenstva poskytuje pohľad na rozšírenie sexuálneho zneužívania fínskych detí na internete. Anonymný prieskum prebehol v štyroch on-line spoločenstvách v roku 2011. Správa predkladá výsledky respondentov do 16 rokov veku (62% dievčat, 38% chlapcov), ktorých bolo 54% (2 283) zo všetkých zúčastnených.
Prieskum bol zameraný na interakciu na internete, kde bol druhým partnerom dospelý alebo výrazne starší človek. 33% detí dostalo obťažujúce sexuálne odkazy, fotografie alebo videá od dospelého alebo výrazne staršieho človeka; 24% vstúpilo do rozhovoru so sexuálnym obsahom a 20% z nich malo sexuálny kontakt s dospelým alebo výrazne starším človekom prostredníctvom web kamery. 11% z nich sa pred webovou kamerou objavilo sporo odetých alebo nahých. Keď pomyslíme na obmedzenia týkajúce sa internetových prieskumov, dávajú nám výsledky dôvod na starosti. Sexuálne zneužívanie detí – či už je vnímané ako obťažovanie alebo nie – sa zdá byť ďalekosiahlym problémom, ktorý vyžaduje zákonom určené a posilnené zásahy a akcie na ochranu detí.


